TOPlist

Televízny prijímač - ako pracuje

Televízne prijímače prešli v poslednom desaťročí najväčšou revolúciou vo svojej histórii. V roku 2007 prvýkrát predaj televízorov s LCD alebo plazmovým zobrazovačom prekonal predaj televízorov s klasickou vákuovou obrazovkou. V súčasnosti z energetických a priestorových možností prichádza do úvahy výber iba z týcto dvoch možností:

PDP (Plasma Display Panel) je založený na princípe zobrazenia jednotlivých bodov obrazu prostredníctvom elektrických výbojov v stotisícoch malých buniek naplnených xenonom rozmiestnených na ploche zobrazovača. Plazmový zobrazovač je teda aktívny a svetlo generuje sám. Z toho vyplývajú základné vlastnosti, ktoré charakterizujú tento druh televízora: Kontrastný pomer (pomer jasu najsvetlejšieho a najtmavšieho bodu zobrazovača) sa udáva rádovo v miliónoch :1, doba odozvy v tisícinách milisekundy, jeho spotreba nie je stála, ale dynamicky sa mení podľa druhu scény. Teda pri tmavých scénach bude minimálna a pri presvietených záberoch bude vyššia. Priemerná spotreba je porovnateľná s LCD televízorom s rovnakou uhlopriečkou. Nevýhodou PDP je nemožnosť výroby v menších rozmeroch, nakoľko rozmery pixelu sú limitované technológiou výroby sklenených buniek. Ďalšou nevýhodou je náchylnosť na pamäťový efekt. Tieto prístroje teda nie sú vhodné na zobrazovanie statických obrázkov, ktoré by sa do zobrazovača "vypálili".

 

LCD subpixelyLCD (Liquid Crystal Display) je predstaviteľom pasívneho zobrazovača, ktorý sám osebe negeneruje žiadne svetelné žiarenie. Jeho princíp je založený na zmene svetelnej priepustnosti polovodičovej vrstvy nanesenej na sklenenej doske. Zobrazovač je teda presvetľovaný zozadu. Obraz sa tiež skladá z jednotlivých pixelov a tie zo subpixelov základných farieb. pred každým subpixelom je príslušný farebný filter. Súčasými technológiami je možné vyrobiť jednotlivé pixely aj malých rozmerov, takže LCD TV nie sú limitované minimálnymi rozmermi do tej miery, ako plazmové. Horšie parametre kontrastného pomeru a doby odozvy výrobcovia kompenzujú elektronicky. Jednotlivé metódy nájdete v stĺpčekoch pri kategóriách televízorov. Keďže LCD nie je zdrojom svetla, zobrazovače sú presvetľované CFL (Compact Fluorescent Lamp) známymi ako "neónky", alebo LED (Light Emitting Diode) nesprávne označovanými ako LED diódy. Tu prichádza k dezinformácii zákazníkov, keď sú tieto televízory označované ako LED namiesto LCD podsvietené LED. Princíp zobrazenia zostáva nezmenený.

Pri výbere vhodného TV dbáme hlavne na typ a kvalitu televízneho signálu, ktorý máme k dispozícii. Správny rozmer uhlopriečky určíme ako tretinu obvyklej sledovacej vzdialenosti. Nie z dóvodu, aby sa nám neunavovali oči od blikania, známeho z CRT televízorov, ale preto, aby sme správne vyplnili naše zorné pole. Z toho dôvodu sa zmenilo aj zobrazovanie obrazu zo starého pomeru 4:3 na 16:9, ktorý lepšie vyplní naše fyziologické pole a teda nehľadíme zbytočne do steny okolo televízora.

Popis detailov nájdete pri jednotlivých kategóriách.




3D zobrazenie

Podstatou trojrozmerného vnímania sveta je vzdialenosť očí a zloženie obrazov získaných z rôzneho uhla do jedného obrazu. Na tomto princípe pracujú aj 3D TV. Obraz je natočený súčasne dvoma objektívmi vzdialenými horizontálne od seba približne v rovnakej vzdialenosti ako oči. Aby každé oko dostalo iba ten správny obraz, ktorý je preň určený, je nutné použiť 3D okuliare určené pre konkrétny typ 3D zobrazenia.

Pri jednoduchšom spôsobe je film natočený tak, že pred objektívy sú umiestnené rôzne filtre (červený a modrý) a divák obraz sleduje za pomoci pasívnach okuliarov, ktoré ku každému oku prepustia časť obrazu vo farbách zodpovedajúcich tým, ktoré zachytil príslušný objektív.

Sofistikovanejší spôsob využíva polarizované filtre pri natáčaní aj pri sledovaní. Každé oko tak dostane iba horizontálne, alebo vertikálne polarizovanú časť obrazu.

Bežne využívanou metódou sú zatmievané aktívne okuliare, ktoré sú synchronizované s televízorom (ktorý má vlastný vysielač sanchronizačných impulzov pre okuliare. Každé oko tak dostane kompletný plnofarebný obraz nakrútený príslušným objektívom.